Náš príbeh

PROLÓG

"Potápačské centrum ACADEMIA AQUATICA bolo založené v roku 1997 ako potápačská škola a požičovňa potápačských potrieb. V tom čase sa jednalo o prvé a jediné zariadenie na Slovensku, ktoré organizovalo kurzy rekreačného potápania v systéme PADI...."

Presne takto sa začínal oficiálny článok o našej histórii na starej webstránke. Práve sa však rodí jej tretia verzia a patrí sa osviežiť nielen dizajn a funkcionalitu, ale aj obsahovú stránku. Dalo by sa pridať zopár odstavcov k pôvodnému textu, zhrnúť udalosti z mladšej minulosti, či prípadne zoradiť dôležité míľniky a úspechy do prehľadnej tabuľky, no dostali sme lepší nápad - požiadali sme toho najpovolanejšieho, zakladateľa a majiteľa spoločnosti, aby nám prerozprával príbeh, ako to s Academiou Aquaticou bolo od A do Z.

PREHISTÓRIA do 1996

Príbeh potápačského centra Academia Aquatica je tesne spojený s mojim detstvom. Otec závodne plával, reprezentoval ČSSR na olymiáde v Tokiu, dedo bol tramp a vodák, strýkovia rybárčili a celej rodine bola vlastná láska k prírode. Dá sa tak povedať, že osudu nešlo uniknúť a lásku k vode, rybárčeniu i vodáctvu som nutne zdedil aj ja. V časoch socializmu som sa stretával s potápačmi len sporadicky, keď zväzarmovské kluby nacvičovali so svojimi členmi na Slnečných jazerách v Senci. Býval som v roli diváka, ktorý len túžobne hľadí na bubliny z brehu s udicou v ruke. Časom som si v Priore za 145 Kčs kúpil východonemecké plutvy a maďarskú masku z plexiskla. Vtedy stálo všetko všade rovnako a výber neexistoval, veci však poslúžili skvele. Začal som objavovať svet pod hladinou mladých a priezračných štrkovísk podunajskej nížiny. Táto záľuba prekvitala aj na dovolenkách v Bulharsku, Juhoslávii a neskôr v Líbyi, kam rodičia odcestovali za prácou. Myslím, že to bola práve táto severoafrická krajina, s jej panenskými plážami bez turizmu, ktorá vo mne vzťah k moru a svetu pod hladinou najviac prehĺbila. Vo voľných dňoch sme chodievali k moru a ako čerstvý tínedžer som pred rodičmi nemal iný únik, než do vôd Stredozemného mora. Trávil som v ňom hodiny a venoval sa pozorovaniu onoho magického sveta. Príležitostne som spestroval náš jedálniček rybami, ktoré som lovil harpúnou  (tzv. spearfishing). Jednalo o potápanie na nádych, hoci profesionálnemu vzhľadu výstroja už napomáhali vodotesné hodinky Prim na zápästí a nôž Piloun na lýtku. Po návrate do Československa som šnorchlovačkám zostal verný na jazerách a spearfishingu som sa naďalej venoval na dovolenkách.

Cesta k potápaniu s prístrojom sa mi otvorila až po zmene spoločenského zriadenia, kedy zhodou okolností rekreačné potápanie s prístrojom zažívalo celosvetový boom. Pamätám si svoj prvý prístrojový ponor v bazéne na SOU Slovnaft a následne prvý ponor v otvorenej vode v Biskupickom ramene, ktoré sa po dlhej dobe suchoty opäť zaplnilo priesakovou ultračistou vodou. Mojim inštruktorom bol Tibor Kišš, miestny guru z potápačského klubu Actacus a patrí mu za to dodnes moja vrúcna vďaka. Následne veci nabrali rýchly spád, hrával som podvodné rugby, potápal som na klubových akciách a pozvolna som si kupoval prvky vlastného výstroja. Potápalo sa bez kompenzátorov vztlaku s jednoduchými automatikami Tajfun československej výroby. Manometre, záložné zdroje a obdobné samozrejmosti dneška, boli v tých časoch výnimkou. Pozvoľna sa začali otvárať prvé predajne, ktoré organizovali aj potápačské kurzy. Jediný výukový systém bol prevzatý zo Zväzarmu a ten odrážal osnovy francúzskeho, technickejšie ladeného, CMAS. Svoj prvý certifikát CMAS P* som získal na 22. narodeniny v r. 1994 a o niečo neskôr aj P**. Prvým mojim skúšajúcim inštruktorom bol Peťo Ferdinandy z Revúcej a druhým Milan Nachtygal z ČR. V tých časoch som bol študentom biológie na PriF UK, kde sme  s kamarátmi založili klub Sphyrna. Nakúpili sme niekoľko základných výstrojov a robili kastingy na nových členov. Chodili sme sa potápať pre radosť na jazerá a dunajské ramená v okolí Bratislavy, príležitostne sme sa venovali prácam pod vodou a len veľmi výnimočne si zapotápali na Jadrane.

PRAVEK ACADEMIA AQUATICA 1997

Po skončení VŠ som zostal pracovať na fakulte ako odborný asistent. V časoch tvrdého mečiarizmu som rýchlo pochopil, že veda na Slovensku sa za môjho života pozviecha len ťažko. Navyše pre obraznosť - mesačná mzda umožňovala zakúpiť jednu vodovodnú batériu so sprchovou hlavicou a hadicou. Bolo jasné, že tadiaľto cesta nepovedie, hoci mi bude chýbať terénna práca i študenti. Okrem už zmieneného, mojej slobodomyseľnej povahe nerobila dobre stereotypná pracovná doba a zaužívaná hierarchická štruktúra na pracoviskách. Vtedy som sa začal pohrávať s myšlienkou otvorenia vlastnej potápačskej školy. Plán bol naivný a počítal len s dočasným projektom na pár rokov. Po ich uplynutí som sa už videl, ako potápačskú školu zavesím na klinec a filmujem pre National Geographic alebo BBC. Na Slovensku postzväzarmovské kluby vyučovali komplikované a nejednotné CMAS kurzy a jediný práve vznikajúci subjekt so zameraním na dostupné rekreačné kurzy vyučoval v systéme NAUI. PADI ako najväčšia a najpopulárnejšia asociácia nemala u nás jediného inštruktora. Do susednej ČR chodili hosťovať nemeckí inštruktori, ktorých služieb som využil a v r.1996 som získal svoje prvé PADI certifikáty - Rescue a Divemaster. Vtedy som už pracoval na pláne, zúčastniť sa inštruktorského kurzu na Floride. Vyhliadol som si Dixie Divers vo Fort Pierce, požičal si nejaké tie drobné od vlastnej i frajerkinej mamy a časť zarobil nekonečnými brigádami v autoškole, kde som robil externého inštruktora. V máji 2007 som si napokon splnil sen a odporúčal sa na inštruktorský kurz v USA. Ešte predtým som dal výpoveď na fakulte, nakúpil zopár setov potápačského výstroja a privyrábal si ich požičiavaním pre CMAS kurzy, ktoré organizoval Korall Sport na Pasienkoch v Bratislave. Za túto možnosť vďačím Katke Šoltýsovej, vlastníčke obchodu. Spolupráca s Korall Sportom pokračovala aj neskôr a Academia Aquatica tak oficiálne začala existovať ako škola a požičovňa výstroja.

STAROVEK POTÁPAČSKÉHO CENTRA 1998-2000

Úvodné tri roky predstavovali formovanie spoločnosti. Sídlo sa menilo každoročne - z plavárne na Pasienkoch na Viedenskú cestu v Petržalke, o rok na Žitnú v Rači a odtiaľ v roku 2000 na Vajnorskú. Tento kočovný spôsob fungovania bol príznačný pre nestabilné začiatky a hľadanie optimálnej prevádzky. Inštruktorsky som sa na výuke podieľal sám, nakoľko PADI inštruktorov na Slovensku takmer nepribúdalo, no nebolo to "one-man-show". Oporou tímu sa od začiatku stal "Zvieratko" Vlado Lališ, prvý slovenský PADI Divemaster,  ktorý sa so svojou  mimoriadne spoločenskou a nekonfliktnou povahou a špecifickým bezstarostným prístupom k životu, veľmi výrazne podieľal na formovaní obrazu potápačského centra. Mimoriadnym prínosom bola tiež Mariannka Sabolová, ktorá vypomáhala organizačne a neskôr aj inštruktorsky. Kratšiu dobu nás obohacoval svojou asistentskou a neskôr aj inštruktorskou prácou tiež Peter Stančok alias Huntík.

Bola to doba plná entuziazmu a to ako zo strany nás "profíkov", tak aj zo strany klientov. Marketing prakticky ani nebol nutný. Rekreačné potápanie bola čerstvá novinka a stánok na športovej výstave vždy zabezpečil nevídanú publicitu. Ľudia boli chtiví plnenia si snov a nikoho nezaťažovali hypotéky, či dlhy dobudúcna. Dovolím si tvrdiť, že medziľudské vzťahy boli v tú dobu vrúcnejšie a naši klienti si plnili svoje dávne sny, podobne ako aj my. V tejto dobe sa zrodila naša prvá webová stránka a na tú dobu patrila medzi dizajnové jedničky. Veľká vďaka Lackovi Šeptákovi za jeho umelecké cítenie a altruizmus. Academia Aquatica sa pretransformovala na "eseročku" a s druhým spoločníkom, ktorým bol na krátke obdobie Maťo Klima, veľmi nesmelo začala  ponúkať aj výstroj na predaj a organizovať akcie za potápaním po Európe. Sklad bol pomerne chudobný a zastúpenie značiek pestré - Sepadiver, Mares, Scubapro, Uwatec, Dacor, MDC... Akcie za potápaním mali najčastejšie charakter predĺžených víkendov na lodi alebo na pobreží v Chorvátsku a ponášali sa skôr na klubové akcie, než na skutočné zájazdy. V roku 2000 sme prvýkrát prispievali organizačne aj k firemnému team buildingu  - doposiaľ si pamätám na mŕtveho vrabca na plavárni v horúcej, mliečnej vode v Novákoch a na Discover ponory na zelenej Richňave. Zamestnancom energeticko-poradenskej firmy sa však potápanie aj tak zapáčilo.

Rok 2000 bol tiež rokom nášho prvého exotického zájazdu. Safari plavba v egyptskej Hurghade bola organizačne náročná - pravidelná linka z Viedne lietala iba raz týždenne, Hurghada bola malo rozvinutá turistická dedinka a víza sa vybavovali cez konzulát vopred. Účastníci určite podnes spomínajú na nepriaznivý vietor, ktorý nás zaklincoval len v okolí letoviska a sparťanské podmienky, aké na našej prvej, nie príliš exkluzívnej, lodi vládli. V tých dobách sa na verejnosť dostali aj prvé digitálne fotoaparáty a kamery s vodotesným obalom, vďaka čomu sa dokumentácia zážitkov výrazne zjednodušila.

Okrem zájazdov sme svoj entuziazmus prenášali na potápaniachtivých jedincov aj na pravidelných spoločenských akciách ako MFPF Hippocampus v Tatrách alebo na nami organizovaných edukačných podujatiach (Chtelnica, Senec ai.), kde medzi pravidelných lektorov patril aj prof. MUDr. Fero Novomeský. Aj po tejto stránke sa potápačské centrum ponášalo viac klub. Organizovali sme vianočné zanáranie stromčeka, oslobodenie vianočného kapra, každoročné prednáškové pásma Semipárty, čistenie jazera ako súčasť medzinárodného dňa AWARE a iné spoločensko-potápačské akcie.

STREDOVEK POTÁPAČSKÉHO CENTRA 2001-2009

Toto obdobie predstavovalo najdynamickejšu a najturbulentnejšiu fázu v rozvoji rekreačného potápania na Slovensku. Academia Aquatica si práve na úsvite tejto éry vydobila svoje pevné a miesto na trhu a rovnako sa nezmazateľne zapísala do histórie rozvoja rekreačného potápania v našej krajine. Presťahovali sme sa na 9 rokov na Prešovskú a Bajzovu ulicu, vybudovali skutočné potápačské centrum s predajňou, bohatým skladom a veľkoobchodom. Stali sme sa dovozcami značky IST a neskôr DACOR.  PADI zaradilo našu prevádzku do svojej siete a stali sme sa tak oficiálne PADI Dive Centre, od r. 2002 aj so štatútom 5* Dive Centre.

Záujemcov o potápanie spočiatku pribúdalo a preto bolo logické rozširovanie radov slovenských PADI inštruktorov. Sporadicky pribúdalo malé množstvo jedincov z kurzov v ČR, no prvé slovenské PADI IDC a skúšky PADI IE zorganizovala až Academia Aquatica v spolupráci s pražskou PADI CD Danou Kubrychtovou a Ole Olsonom z PADI Nordics.  Na jar, v roku 2001, sme tak spoločnými silami porodili v hoteli Istota v Kučišdorfskej doline nových slovenských PADI inštruktorov: Zuzana Matheova, Vlado Lališ, Vraťo Hastík, Igor Bohunský, Igor Sandtner, Michal Palkovič. O dva roky na to pribudli Juraj Záborský, Marianna Sabolová a Miro Straka. Bola to doba obrovskej popularity potápania a zároveň aj doba vytriezvenia, kedy po rozmachu prišiel zákonitý pokles a následná stabilizácia trhu. V krátkej dobe vzniklo i zaniklo viacero nových potápačských centier, dochádzalo k driftu a osamostatňovaniu inštruktorov a následná "cenová vojna" na trhu. V našom centre začali pôsobiť: Vlado, Marianna, Juraj a Michal.  Okrem Michala, ktorý šiel neskôr vlastnou cestou, zostalo toto jadro nášho tímu dlho nemenné. Marianna sa neskôr rozhodla pre rodinný život bez potápačských aktivít, no pribudol nový skalný člen tímu - divemaster a servisný technik Miro Neumann alias Tyson.

V roku 2003 sme otvorili novú spoločnosť v Egypte - potápačské centrum Abyss Divers v hoteli Bella Vista v Hurghade. Tešilo sa veľkej obľube takmer tri roky, no ako sa ukázalo, ekonomicky bolo v daných podmienkach neudržateľné. Počas svojej existencie slúžilo nielen zákazníkom z Čiech a Slovenska, ale navštevovali ho klienti prakticky z celej Európy. Moja veľká vďaka za skvelú prácu patrí skvelému egyptskému tímu a najmä Andrejovi Ďurkovičovi a Nine Riškovej. S prepojením partnerských spoločností súviselo aj vybudovanie vlastnej CK AA Travel, vďaka ktorej dodnes realizujeme zájazdy na profesionálnej a najmä legálnej a bezpečnej úrovni. Hlavný destináciami bol Egypt a Stredomorie (Chorvátsko, Malta, Turecko, Cyprus, Sardínia, Korzika, Elba), no pozvoľna pribudli exotickejšie Indonézia, Palau a Filipíny.

Veľmi časté boli krátke klubové" výjazdy a akcie do okolia - Leštinka v ČR, rieky a jazerá v Rakúsku a nové slovenské lokality. Naďalej sme sa pravidelne aj s nováčikmi zúčastňovali taranského  Hippocampusu, kde počas jedného z ročníkov vzišla aj naša spolupráca s nadáciou CH.B. Parksovej a SAŽP. Plodmi tejto spolupráce boli detské tábory Vodný Svet aj environmentálne ladené projekty pre výťazov detských výtvarných súťaží, kde sme sa podieľali partnersky i organizačne. Víťazné deti sme nielen naučili potápať, ale aj doprevádzali v spoznávaní negatívneho dopadu developerských činností na prírodu nádherného bahamského ostrova Bimini.

NOVOVEK POTÁPAČSKÉHO CENTRA 2010 - 2014

Od januára 2010 sa potápačské centrum presťahovalo do priestrannejšej samostatnej nehnuteľnosti na Mierovej ulici v Bratislave. Ideálna konštalácia lokality (blízkosť obchvatu) a priestorových nárokov profesionálneho potápačského centra si takúto zmenu vyžadovali už dávnejšie, no ponuka sa stretla s dopytom až v tomto období. Nevyhnutnosť dnešnej doby sú kvalitné komunikačné nástroje - obnovili sme preto webstránku aj e-shop. Svetlo sveta postupne uzrel Facebook profil potápačského centra, samostatný Facebook profil eshopu a skupina Academia Aquatica fans pre aktívnych klientov.

Novinkou bol import značiek VIEW a TUSA, následne zvučných značiek UWATEC a SCUBAPRO.  Modernizácia predajne, prebudovanie servisného pracoviska a zakúpenie vysokorýchlostného kompresora Trident 400 boli základnými predpokladmi na ďalší rozvoj v poskytovaní profesionálnych služieb. Servisné práce recertifikovaným technikom zaberajú minimálnu dobu a plnenie fliaš stlačeným vzduchom realizujeme na počkanie aj na 300 bar. Vďaka vyrokovaniu nových podmienok po dlhoročnej spolupráci sme schopní ponúkať tovar za najnižšie ceny na Slovensku a tovar na objednávku dodávať do niekoľkých dní. Sortiment sme obohatili o produkty IKELITE, PATIMA, SEALIFE a NAUTICAM, ako reakciu na narastajúci záujem o podvodnú fotografiu.

Pre popularizáciu potápania sme v období "novoveku" viackrát uskutočnili náborové akcie na nových potápačov, prostredníctvom zľavových portálov. Jednalo sa samozrejme o ekonomický nezmysel a rady záujemcov spestril nový typ klientely, každopádne akcie boli poučné a mali svoju edukačnú hodnotu. Potápačské centrum tým zároveň reagovalo na nezmyselné "podliezanie" cien zo strany klubových inštruktorov a škôl, ktorých existencia bez predajne, cestovnej kancelárie a ďalšieho pevného zázemia potápačského centra prinášala klientom len čiastkový úžitok a nemala iné marketingové nástroje v rukách. Na kurzoch sa v týchto rokoch dalo stretnúť aj s novým personálom - inštruktorské rady dočasne obohacovali Michal Šutriepka alias IBI a nováčik Ľudo Černuška. So stabilnejšou výpomocou sme mohli počítať aj zo strany Mareka Cibulku, ktorý je aj napriek časovému a rodinnému vyťaženiu členom nášho tímu až dodnes.

Cestovateľské aktivity sme expandovali a zájazdy organizovali do mimoriadne pestrej škály destinácii. Smerovali na Kubu, Galapágy, Peru, Ekvádoru, Mexika, Palau, Malajzie, Thajska, Sudánu, Azory, Juhoafrickej republiky, ale aj tradičného Stredomoria, Indonézie či Egypta. V rámci Slovenska sme zaviedli v týchto rokoch novinku - Fundives. Jedná sa o jednoduchú službu pre licencovaných potápačov, ktorým vytvárame príležitosť na potápanie pre zábavu mimo kurzov a zájazdov. Denné výjazdy na rôzne lokality zabezpečuje náš personál a novo zakúpený minivan s kapacitou 7 pasažierov.

Propagovať potápanie a svet pod hladinou sme sa pre verejnosť snažili aj organizovaním festivalov SCUBACAM. Jednalo sa o medzinárodné festivaly UW filmov a fotografií so sprievodným programom v bratislavskom dome kultúry Ružinov. Žiaľ, tak ako aj mnohé iné kultúrne podujatia, aj náš festival bol odkázaný na sponzorské príspevky, ktorých nedostatok viedol k pozastaveniu tejto bohumilej aktivity po troch realizovaných ročníkoch - 2011, 2012, 2014.

MODERNÁ DOBA od 2015

Od sezóny 2014 s postupným nárastom významu, sme spustili do sezónnej prevádzky potápačský plážový klub na seneckej Guláške - Wobbegong Beach Dive Club (WBDC). Jeho význam v lete presahuje význam jednoduchého areálu na organizáciu potápačských kurzov. Priestor je upravený pre potápačov s priateľmi, či rodinami, disponuje zázemím pre zábavu, opaľovanie, grilovanie a podporené je takmer nonstop prítomným personálom. Služby ako plnenie fliaš, drobné občerstvenie, vodné fajky, lehátka, slnečníky, vodné hladinové atrakcie a atrakcie pre potápačov s výukovým areálom aj pod hladinou sú tak k dispozícii širšej verejnosti. Cieľom nášho terénneho projektu je v duchu filozofie Academia Aquatica  - robiť veci na úrovni. V prípade open air bázy je to ťažká úloha, nakoľko investície do komfortu sú opakovane ohrozované v obdobiach nižšej návštevnosti mimo hlavnej sezóny a v zime. Každopádne snažíme sa naďalej areál zvelaďovať pre tých, ktorí okrem samotného ponoru majú radi chill-out, pohodu a komfort.

Náš tím získal novú krv príchodom Veroniky Hunkovej v 2015 roku. Jej skúsenosti z práce v IT sektore a príjemné vystupovanie sa odráža na kvalite komunikačných kanálov ako aj na zvýšení produktivity práce v administratívnej oblasti. Inštruktážny tím získava posily v Dušanovi Úradníkovi a Marianovi Lechmanovi alias Baronovi. Veľkým zármutkom je však strata Vlada Lališa alias Zvieratka, ktorý po ročnom boji podľahol zákernej chorobe v januári 2016. Česť jeho pamiatke.

Potápačské centrum v tomto období naďalej modernizuje svoje komunikačné nástroje. Vytvorili sme stránku s nadnárodnou ambíciou SCUBATRAVELONLINE.COM, ktorá sa zameriava na zájazdy za potápaním ako individuálne - zostavené každému "na kľúč", tak aj skupinové v pevne stanovených termínoch s našim doprovodom.  Nasledovali kontá na Instagrame a Facebooku. Nová webstránka potápačského centra je taktiež výdobytkom našej modernizácie a svieži vzhľad už dostali alebo v najbližšej dobe dostnú predajňa, servisné stredisko, učebňa aj kancelárie.

Nezávisle na hlavnej vývinovej línii potápačského centra, beží aj rozvoj pridaných súvisiacich aktivít. Jednou sú potápačské práce a druhou podvodná fotografia. Potápačské práce typu vyhľadávania a vyzdvihovania stratených predmetov poznáme od svojich počiatkov, no s prácami technickejšieho charakteru sme sa začali zoznamovať až v období "novoveku". Do portfólia nám tak pribudli okrem čistení studní a opráv mechanizmov v technických nádržiach  aj exotickejšie točenie reklamných spotov s TV Markíza alebo asistencia pri jazerných scénach pri natáčaní filmu Marhuľový ostrov. Za rozvojom služieb dokumentačného i umeleckejšieho charakteru s kamerou a najmä fotoaparátom bol môj osobný záujem o UW fotografiu. Potápačské centrum Academia Aquatica tak v ostatných rokoch ponúka ako novinku aj unikátne ateliérové fotografovanie vo vodnom prostredí.

Toľko k dvadsaťročnému príbehu potápačského centra mojimi očami. Cítim patričnú satisfakciu, keď si uvedomím, že dnes je Academia Aquatica azda jediným potápačským centrom na Slovensku, ktoré funguje výlučne na báze poskytovania služieb v oblasti rekreačného potápania. Niet iného zariadenia, ktoré by malo kamennú predajňu, cestovnú kanceláriu a výuku kurzov v celoročnej profesionálnej prevádzke a pod jednou strechou. Ekonomicky je takéto fungovanie v slovenských podmienkach veľkou výzvou, avšak jedinou možnou, pokiaľ je našou filozofiou - ROBIŤ VECI NA ÚROVNI.

S úctou

Mgr. Martin Ferák - zakladateľ a majiteľ PC AA